Čo je to priateľstvo: Ako hovorí klasik – priateľstvo je láska bez krídel. Je to nádherný vzťah medzi ľuďmi, ktorí sú si po všetkých stránkach blízki. Môžete namietať, že to isté je kamarátstvo, veď predsa priateľ je zároveň kamarátom. Ja na to odpovedám, že každý kamarát ale nie je priateľom. Priateľ je človek, ktorému sa dokážem so všetkým zveriť, priateľ je ten, kto o mne vie všetko a má ma stále rád, priateľ je vlastne moje druhé ja, priateľ je človek, pre ktorého som ochotný obetovať čokoľvek. Pre priateľov je všetko spoločné. Každý z nás má plno kamarátov, ale o koľkých ľuďoch môžeme povedať, že sú našimi skutočnými priateľmi?
Ako snáď každý chlapec mojej generácie som bol okúzlený knihami Karla Maya a túžil som nájsť takého priateľa, akým bol Old Shatterhandovi Vinnetou. Neskôr, pod vplyvom kníh a seriálov Jaroslava Foglara som chcel mať takých priateľov, akí boli Rýchle šípy, či Pavel Zeman a Ludva Grygar z knihy Chata v Jezerní kotlině. Vo foglarovkách som sa najviac stretával s príkladmi nádherného chlapčenské priateľstva, ale aj toho, ako ľahko môže byť tento vzťah zničený a ako ťažko sa potom znovu buduje. Lenže v živote to vždy nie je tak jednoduché ako v knihách.
Koľkokrát som si v tých časoch myslel, že som našiel skutočného priateľa, ale potom sme sa napríklad aj kvôli malichernosti rozkmotrili, a bolo po priateľstve. Ako hovoril staroveký filozof Hieronymus: “PRIATEĽSTVO, ktoré mohlo skončiť, NEBOLO NIKDY PRAVÝM priateľstvom”. Dnes viem, že to boli len obyčajné kamarátstva, v ktorých sme pod vplyvom knižných vzorov videli ozajstné priateľstvá, po ktorých sme túžili.
Mal som to šťastie, že som v roku 1968 zažil obnovenie Junáka. Našu činnosť sme mohli legálne rozvíjať len do roku 1970, ale aj táto krátka doba stačila na to, aby som našiel niekoľko dobrých priateľov. Hoci sa naše cesty mnohokrát rozišli, priateľmi sme dodnes. S niektorými sme aj na určitú dobu stratili vzájomný kontakt, ale o to príjemnejšie potom bolo poznanie, že naše vzťahy neutrpeli ujmu ani v časoch, keď sme o sebe nevedeli.
Dnes znova kráčame po skautskom chodníku, na ktorom okrem zálesáckych zručností môžeme získať to najvzácnejšie – nových a skutočných priateľov, a to v dnešnej dobe nie je málo, veď bez priateľstva nestojí život za nič.
Hľadajme teda medzi sebou zárodky budúcich priateľstiev. Veď každý skaut sa riadi rovnako vznešenými zásadami a zákonmi, veď skaut je skautovi bratom, veď naše záujmy sú rovnaké, veď všetci chceme dosiahnuť rovnaký cieľ – byť duševne krásni. A čože to tá duševná krása je? Odpoviem slovami skauta a spisovateľa Jaroslava Foglara: “Duševná krása spočíva v ušľachtilosti mysle, v dobrota srdca, v znášanlivej povahe zapálenej pre pravdu a spravodlivosť, pre čestné konanie všade a za všetkých okolností, v konanie dobra, vo vzornom každodennom živote.” Kto oplýva krásou telesnou ešte nemusí byť dobrý člověk. Dobrý človek je ten, ktorý má krásnu dušu a priateľstvo môže byť len medzi dobrými ľuďmi.
Ak sa dokážeme týmito zásadami riadiť, nájdeme si medzi svojimi kamarátmi a bratmi i skutočného priateľa. Pred nadviazaním priateľstva zvažujme, po nadviazaní verme. Dobrý priateľ ten nás nikdy nesklame, pretože sklamať priateľa, ktorý ti verí, to je ten najhorší zločin. Zradiť priateľa je vlastnosť najškaredšieho človeka a strata priateľa je najväčšou škodou v živote. Človek bez priateľov – to je telo bez duše.
Prajem každému, aby spoznal, čo je pravé priateľstvo, ktoré dokáže dať životu celkom nový rozmer. Medzi tie najkrajšie patria tie, ktoré nadviažete v mladom veku – v tých nádherných chlapčenských rokoch, keď už nie ste deťmi a ešte nie ste dospelými. Sú to najkrajšie roky, ktoré už nikdy znova neprežijete. Užívajte ich plnými dúškami, stojí to zato. Buďte čo najdlhšie mladí, vážte si každú krásnu chvíľu. Najviac si však ceňte priateľstva.