Boj o prežitie na Survival kurze

Boj o prežitie na Survival kurze

Naše dobrodružstvo sa začalo v piatok 8.9.2017 po vystúpení z autobusu v Novej Lehote. Našou prvou úlohou bolo dostať sa na miesto, kde budeme prespávať. Dostali sme prvú prednášku, o orientácii, mapách a kompasoch a potom hor sa pod azimutom 84° na naše cieľové miesto. Po trištvrte hodine trmácania sa cez lúky, strmé kopce a lesy plné ostružinových kríkov sme sa dostali na lúku, na ktorej, ako sme všetci účastníci dúfali, zostaneme až do nedele. Museli sme si postavať z celty prístrešok, aby sme v noci mali kde spať. Keď sme sa udomácnili a navečerali, posadali sme si všetci okolo ohňa a Pytón začal diskusiu o tom, čo to survival vlastne znamená. Definovali sme si to ako “ocitnutie sa v neočakávanej situácii, kedy sa snažíš prežiť iba za pomoci toho, čo máš alebo nájdeš.”

Táto diskusia bola veľmi zaujímavá a ani o 22:30 sa nikomu nechcelo spať, ale keďže organizátori s nami mali plány o ktorých sme nevedeli, museli diskusiu stopnúť a poslať nás spať. Miesto, na ktorom sme si postavili prístrešky bolo trochu strmé, ale aj napriek tomu sme asi po polhodine zaspali. Keď nás o 04:00 zobudili, boli sme veľmi nevyspatý. Išli sme po troch skupinkách, museli sme všetko rýchlo zbaliť a vydali sme sa na nočnú výpravu na iné miesto. Síce sa nikomu nechcelo, ale organizátori nám vysvetlili, že ak sa napríklad stratíme a budeme mať málo vody, budeme sa musieť presúvať v noci aby sme sa zbytočne nepotili a nemíňali drahocennú vodu, bez ktorej by sme umreli. Keď sme zvládli prísť na druhú lúku, na chvíľu sme si ešte ľahli a pokúšali sa zaspať.

Ráno sme si dali chlieb s paštétou a hor sa znova survivalovať. Povedali sme si niečo o predpovedaní počasia podľa mrakov, o prvej pomoci, alebo napríklad sme sa dozvedeli, že ak na nás zaútočí medveď, nemáme sa hrať na mrtvych ale čupnúť si, skloniť hlavu a chrániť si brucho a orgány v ňom. Potom prišiel na rad obed. Každý dostal zemiaky, vajíčko, kukuricu a z toho sme si mali pripraviť jedlo. Do zemiakov sme spravili lyžičkou dieru, naliali do nej vajíčko, zabalili do alobalu a dali do pahreby, ktorú sme si veľmi pracne pripravili. Kukuricu sme skúšali variť, piecť aj opekať. Výsledok nášho snaženia bol docela chutný pokrm. Po obede nasledovala prednáška o rôznych spôsoboch získavania vody. Či už pomocou rastlín alebo nájdením potoka. Aby sme však túto vodu mohli piť, treba ju zbaviť baktérií, nečistôt…a to sa nám podarí napríklad prevarením alebo prírodným filtrom.

Tiež sme mali možnosť skúsiť si zapáliť oheň kresadlom, baterkami alebo trením drievok. Pytón nám tiež doniesol na ukážku napríklad protivetrové alebo vodeodolné zápalky. Na a po skončení tejto prednášky nás čakala najťažšia úloha, postaviť si prístrešok za použitia špagátu a prírodných materiálov. Zistili sme, že postaviť kvalitný nepremokavý prístrešok je o dosť ťažšie, ako sa možno zdá. Síce po tých dvoch až troch hodinách stavania každému niečo vyšlo, potrebovali by sme ešte o pár hodín viac, aby to spĺňalo svoj účel. Každý však bol na svoj prístrešok hrdý, lebo sme ho postavili vlastnými rukami. Na večeru sme mali cestových hadov opekaných na palici. Ja som sa pokúsila upiecť aj koláč, ale mimo to že vyzeral jeditelne, nespĺňal žiadnu z ostatných kritérií koláča. Ale nič viac sa od toho ani nedalo čakať, keďže sa piekol v ohni. Keď nás premohla únava, zaliezli sme do spacákov a dúfali, že na nás naše prístrešky počas spánku nespadnú.

Na druhý deň sme sa prebudili do krásneho rána. Našťastie sa nikomu nič nestalo a prístrešky noc prežili. Na raňajky sme mali vianočku s džemom a čaj. Keď sme zhodnotili každý prístrešok, zbalili sme sa, spravili si spoločnú fotku, ukončili Survival kurz darčekom pre každého účastníka (multifunkčnou šatkou) a vydali sme sa na cestu domov. Po príchode do civilizácie na nás doľahol smútok a zároveň radosť z toho, že sa víkend skončil a my sa vrátime späť do obyčajného života. No jedna vec je istá, ak sa náhodou ocitneme v situácii, kedy si budeme musieť pomôcť len s tým čo máme, vďaka Survival kurzu nás to nezaskočí a budeme vedieť, čo máme spraviť. A ak to chceš vedieť aj ty, prihlás sa budúci rok a zisti, ako prežiť v prírode.

Napísala: Mária Gymerská-Líška, 70. zbor Bizón víťazí

Pridaj komentár