kROK – druhý víkend

kROK – druhý víkend

Projekt Vzdelávanie mladých lídrov je realizovaný s finančnou podporou Trnavského samosprávneho kraja.

Zatvorte oči a predstavte si les. Vonku je pokojne, ticho… sneží. Na kraji lesa stojí chalúpka. Z komína sa dymí. Vo vnútri je partia dlhoročných priateľov. Poznajú sa od detstva, vyrastali spolu. Trávia spolu víkend. Popíjajú čaj, diskutujú o možnom i nemožnom, hrajú karty. Spolu jedia, spia, smejú sa. Naplno si užívajú spoločné chvíle a je im dobre. Ku šťastiu nepotrebujú nič iné. 

V takejto atmosfére sa pre mňa niesol druhý víkend radcovského kurzu kROK. Strávili sme ho na fare v dedine Ružindol pri Trnave. Musím sa priznať, že som ani nevedela, že takáto dedina existuje. A predsa! Boli sme tam. Náš víkend sa odštartoval kvízom, ktorý nám pripravil Kelim. Vo dvojiciach sme súťažili o tú najlepšiu výhru- 4 litre Kofoly. Bola som vo dvojici s Emkou zo 117.tky. Otázky vôbec neboli jednoduché… od skautingu, cez prírodné vedy, otázky z Kelimovho osobného života až po otázku číslo 27, v ktorej som sa konečne predviedla: ,,Napíš druhý obrat dominantného septakordu v tónine Ces dur.“ Podarilo sa. Vyhrali sme! Zaplavili ma emócie radosti aj pýchy. Nasledovala prednáška o duchovne, ktorá bola pre mňa veľmi nápomocná a teším sa, keď poznatky z nej využijem pri mojej radcovskej činnosti. Večer sme zakončili aktivitou, ktorá sa stala mojou obľúbenou z tohto víkendu. Každý z nás dostal papierik s nejakou otázkou a vo dvojiciach sme sa o nich rozprávali. Páčilo sa mi, že otázky boli aj ,,obyčajnejšie“ (Ak by si mohol byť hocijaké zviera, ktoré by to bolo a prečo?) ale aj hlbšie (Aký je tvoj najväčší strach?). Vo dvojiciach sme sa striedali ako často sme chceli a išli sme ďalej za hocikým, kto bol voľný. Týmto spôsobom som sa bližšie zoznámila s ľuďmi, s ktorými by k tomu za bežných okolností asi nedošlo. 

Sobota ráno. Zobudila som sa nevyspatá, no to je už pre mňa na skautských akciách zvykom. Najradšej by som ani nespala, aby som využila každú minútu s ľuďmi, ktorí tam sú. Ale vážim si život, takže som si dopriala pohodové 4 hodinky spánku. :Dd

Za celý deň sme si prešli 4 prednáškami: výchovno-vzdelávací program, komunikácia, celoročná činnosť družiny a piliere skautingu. Každá z nich bola originálna, zaujímavá a čo je hlavné, každá z nich mi niečo dala, naučila ma niečo nové a posunula ma ako radkyňu. Prednášky sa striedali s hrami a sprievodným programom vo výborne vyváženom pomere. Čerešničkou na torte bolo samozrejme testovanie rakiet, ktoré sme vyrábali pre Grua, aby sme s ním ukradli mesiac. Myslím si, že na tieto testy nikto z nás nikdy nezabudne. 

Potom ešte nasledoval čas s tútormi. Teraz prišiel čas, aby som sa s vami podelila o to, akého mám skvelého tútora. Som za neho nesmierne vďačná, pretože sa o nás naozaj zaujíma, je nám oporou a je ochotný nám pomáhať aj za hranicami radcáku. Touto cestou mu ĎAKUJEM!!! :)))

Večer sme odštartovali spontánnou párty v kuchyni, odkiaľ sme sa neskôr presunuli do chalanskej miestnosti, aby sa kuchyňa vyspala do ružova a aby sme na úkor večernej zábavy neprišli o raňajky. Tam sme pokračovali rozhovormi hlboko do noci. Keď už na nás doľahla únava, rozhodli sme sa zaľahnúť a načerpať silu na ďalší deň. Teda to sme si mysleli… Umyla som si zuby, prezliekla sa, zaliezla som do spacáku, a len čo som zatvorila oči, ozvala sa z chodby hudba Minionov. Nasledovala nočná hra- behačka po poli… Ale nakoniec som si pospala aspoň tie 3 hodinky. 

Nedeľa bola celá o spätnej väzbe, upratovaní fary, balení sa a samozrejme sme nezabudli na záverečnú spoločnú fotku. Cestou na vlak sme sa s partiou zastavili v mekáči v Trnave a kúpili si papaníčko na cestu domov, do Trenčína. 

Na koniec by som chcela dodať len toľko, že: milujem ľudí na kROKu. Stuff aj účastníkov. Milujem to, že nepociťujem rozdiel medzi účastníkmi a stuffom. Samozrejme mám pred nimi rešpekt, no nemajú potrebu povyšovať sa, nerobia z nás malé deti ani nás nijako inak neponižujú. Mám tu pocit bezpečia, a to je pre mňa veľmi dôležité. Nevymenila by som tieto chvíle strávené na kROKu za nič na svete. 

Už ste si mysleli, že to tu zabalím a ani sa nevyjadrím k najdôležitejšej časti akcie, hm? Nebojte sa, to by som si nedovolila. 

Takže k jedlu! Jedlo bolo maximálne vypeckované. Cesnačka, cestovinky, párky v rožku… Dokonalosť! Počas celého víkendu som sa ani raz necítila byť hladná alebo prejedená. 

Dávam veľký lajk a celý víkend hodnotím 11/10! (Posielam lásku kočkám/kockám)

Patrícia Chlebanová

Pridaj komentár