Ahojte. Prinášam vám pokračovanie minulého zamyslenia o skautskom zákone. Opäť bude doplnené otázkami, ktoré viete využiť ako súčasť vašej duchovnej aktivity.
3. Skaut je osožný a pomáha iným
Inými slovami: Skaut je užitočný. A teraz sme pri zásadnej otázke: Ako je každý z nás užitočný? Užitočným môžem byť, ak niečo dokážem a poznám a som pripravený uplatniť to pri službe iným. Aby som bol pripravený musím sa neustále vzdelávať. Táto úloha je často veľmi zanedbávaná. Alebo si tiež myslíš, že dokončenie základnej, strednej a vysokej školy znamená koniec tvojej povinnosti získavať ďalšie vedomosti a zdokonalovať svoju zručnosť? Prospešnosť a pomoc iným sa mnohokrát nedá merať peniazmi alebo ,,na kusy”. Veľmi často je dôležitejšie venovať čas, vedieť druhého vypočuť, keď má nejaké trápenie, potešiť. Mnohým pomôže, ak sa vcítiš do jeho neľahkej situácie, venuješ úsmev, milé slovo. Predpokladom je vedomosť ľudskej solidarity. Aj ty sa raz môžeš dostať do situácie, kedy budeš naliehavo potrebovať pomoc. Tento bod skautského zákona má vnútornú väzbu na denný príkaz dobrého skutku. A nielen jedného. Znamená, že vidíš potreby iných pred svojimi vlastnými. Chcel by som upozorniť na skutočnosť, ktorá sa v dnešnej dobe opomína a nie je žiadúce o nej hovoriť. Je to obeť. A predsa akákoľvek služba a pomoc druhému človeku je vždy spojená s určitou obeťou. Veľkosť osobnej obete a lásky k druhému je mierou hodnoty každého nášho činu. A práve k tejto obeti majú byť skauti pripravení.
Na zamyslenie:
Snažím sa o to, aby som sa neustále zdokonaľoval vo vedomostiach a zručnostiach?
Urobím skutočne aspoň jeden dobrý skutok denne?
Nemeriam svoje činy a postoje meradlom osobného zisku?
Dokážem potešiť?
Som obetavý?
Navyše pre radcov, vodcov(dospelých skautov):
Pracujem naplno vo svojom zamestnaní?
Pomáham zvereným deťom pri objasňovaní skautských ideálov?
Som naozaj tým, kto zverené deti vedie?
A čo moja práca doma pre rodinu?
Som skutočným vychovávateľom svojich vlastných detí?
4. Skaut je priateľom všetkých ľudí dobrej vôle a bratom každého skauta
Najskôr sa treba zamyslieť nad tým, kto je to priateľ. To nie je len tak niekto. Známych máme zväčša mnoho, ale priateľov len niekoľko, niekdy v skutočnosti žiadneho. Priateľstvo znamená určitú kvalitu vzťahu. Priateľ je niekto, na koho sa môžem spoľahnúť. Viem že ma nenechá ,,v štichu”, že ma podporí, keď som v akejkoľvek nepríjemnosti. Chce, aby bol môj život šťastný. Hlási sa ku mne, aj keď nie som úspešný a ničím nevynikám. Dokáže odpúšťať. Som ja sám niekomu takým priateľom? Skaut hľadá v každom človeku jeho lepšie stránky. Pristupuje k ostatným s predpokladom dobrej vôle. Nemal by podliehať pokušeniu ,,zaškatuľkovať” toho druhého raz a navždy bez šance na jeho zmenu k lepšiemu. A tak by si mal mať natoľko široké srdce, aby si doň prijal všetkých, s ktorými sa v živote stretneš. Pokiaľ sa to týka ostatných členov skautského hnutia, hovorí náš zákon o bratstve. Tým má byť podtrhnutá najvyššia kvalita vzájomného vzťahu, ktorý má byť preniknutý láskou. Láskou, ktorá je dnes natoľko sprofanovaná, zdeformovaná a degradovaná na obyčajnú rozkoš. Brat je teda ešte o niečo viac ako len priateľ. Je to ,,krv mojej krvi” a som ochotný nasadiť za neho z lásky i svoj život. Som skutočne ochotný?
Na zamyslenie:
Snažím sa byť každému človeku priateľom v pravom slova zmysle?
Som otvorený k potrebám druhých?
Chovám sa skutočne ako brat alebo sestra voči ostatným členom skautského hnutia?
Som ochotný sa za nich nasadiť?
Poznám dostatočne členov svojho oddielu, zboru?
Zaujímam sa o ich potreby?
Čo robím pre zlepšenie vzťahov so svojim okolím?
Prebraté, preložené a upravené z publikácie: Jan Pečený-Neptun: Základy duchovní výchovy v skautingu