Už máme za sebou druhý víkend RK. 
Tentokrát sme všetci spolu cestovali do Prietrže, kde sme boli ubytovaní v kultúrnom dome. Na začiatok sme sa s veľkou radosťou zvítali s realizačným tímom a už tradične sme si symbolicky odomkli toto miesto kľúčikom. Atmosféra tvorená propagandistickými plagátmi a ruskými ,,pochodovkami“ nás hneď vtiahla do čias komunistického Československa. Vypočuli sme si príhovor prezidenta cez rozhlas. Už žiadna demokracia. Komunisti získali moc a tým nastala ťažké situácia pre nás skautov. Stali sa z nás pionieri s červenými šatkami. Či už sme boli za alebo proti komunizmu, museli sme si získať organizácie, investorov a médiá, ktoré by nás podporili. Boli sme informovaní o základných myšlienkach a ideáloch režimu, a v duchu spoločného vlastníctva sme sa navečerali.
Vypočuli sme si zaujímavú prednášku o plánovaní a hrách od Jane a Katky. Na druhý deň sme mali pioniersku rozcvičku a raňajky. Obed sme si však museli zaslúžiť. Keďže v krajine vládla byrokracia, potrebovali sme množstvo rôznych potvrdení a povolení, ktoré sme potom vymenili za stravné lístky. Po oddychu nasledovala prednáška o družinovom duchu v podaní Veroniky a Jane. Mali sme aj návštevu- Veve, ktorá nám povedala niečo o duchovne v skautingu. Dozvedeli sme sa aj ako správne tvoriť družinovky (Veronika a Ninka) a niečo o výchovnom systéme (Katka). Všetky prednášky a voľné chvíle boli spestrené novými zaujímavými a vtipnými drobničkami.
Jednoznačne sme sa nenudili a poriadne sme si to užili (och drahá Marlenka). Ani gitara nezostala len tak ležať. Večer sme si užili vrchol programu. Spojka nám odvysielala správu v morzeovke. Podľa pokynov sme postupovali na určené miesto, kde sme sa bezpečne dostali za hranice. Komunizmus padol a my sme mohli spokojne nahradiť pionierske šatky skautskými. V nedeľu ráno sme sa ešte dozvedeli niečo o bezpečnosti od Janyho a Gentlemana. A potom už len spätná väzba v Miščiho réžii, balenie, upratať, rozlúčka s miestom a cesta domov. Zbehlo nám to rýchlo, no všetci sa už tešíme na ďalší radcovský víkend.
Napísala: Katka Porubčinová (2. zbor)