Ahojte. Tu je ďalšie pokračovanie našej série zamyslení, opäť s niekoľkými otázkami pre vás.
7. Skaut je poslušný voči rodičom, predstaveným a vodcom
Poslušnosť a podriadenie sa autoritám platí pre dospelých tak isto ako pre deti. A práve dospelí členovia skautského hnutia na to v praxi často zabúdajú a považujú sa za neobmedezne slobodných tvorcov merítok hodnôt i sudcov ich dodržiavania ostatnými bratmi a sestrami. A.B. Svojsík hovorí: ,, Vždy musí byť niekto, kto rozkazuje a niekto, kto poslúcha. Inak nikdy nebude postavený dom, zostrojený parný stroj, do života uvedený skautský oddiel. Nikto nemôže rozkazovať, ak sa nenaučí poslúchať. Len ten, kto sa prakticky naučil počúvať rozkazy dokáže sám a účelne rozkazovať.” Tento bod zákona sa týka vzťahu k autoritám všetkých druhov. Myslíš, že je to v dnešnej dobe prežitok? Na druhej strane by som nerád vyvolal dojem, že som zástanca absolútnej poslušnosti vždy a všade a za všetkých okolností. To nie. Nie sme predsa automaty a máme rozum a slobodnú vôľu. Preto môže dochádzať i k odmietnutiu poslušnosti v prípadoch, kedy sa splnenie rozkazu protiví nášmu svedomiu. To sa nestáva zas až tak často. Ale v takom prípade je odopretie poslušnosti morálnou povinnosťou. Sú pred nás postavené autority v rôznych spoločenských inštitúciach(štátne zriadenie, obecné), v našom zamestnaní, v skautskom hnutí, ale tiež autority duchovné a náboženské. Úcta a rešpekt týchto autorít a dobrovoľné dodržiavanie požadovanej kázne nikoho nezväzuje, ale robí prietrž ľubovôli a zamedzuje narušovaniu osobnej slobody ostatných. Bez poriadku a kázne nie je možné súžitie žiadnej skupiny ľudí. Preto odmietnutie takto poňatej úcty voči autoritám sa dosť dobre nezlučuje s členstvom v skautskej organizácii.
Na zamyslenie:
Aký mám vzťah k autoritám?
Nemám pre svojich skautských nadriadených vždy len slová kritiky, bez toho aby som poznal dôvod ich rozhodnutia?
Neznižujem akýmkoľvek spôsobom autoritu radcov, vodcov, alebo ich podriadených?
Nezadávam nesplniteľné úlohy?
Pre dospelých:
Akceptujem postavenie nadriadených v zamestnaní?
Plním pracovné príkazy?
Aký mám vzťah k učiteľom svojich detí? Kritizujem ich konanie pred deťmi a podrývam tak ich autoritu?
8. Skaut je veselej mysle a rozvážny
Tento požiadavok skautského zákona ťa zaväzuje k trvalému životnému optimizmu, aj keď vonkajšia situácia sa zdá byť skôr nepriaznivá. Ja by som požiadavok veselej mysle formuloval ešte trochu inak: Skaut je radostný. Doslovné znenie tohto bodu u anglických skautov je: Skaut si hvízda pri všetkých ťažkostiach. Teda nielen keď ide všetko výborne, nie sú žiadne väčšie starosti a zdravie slúži. Vernosť požiadavke radostnosti sa prejaví práve vtedy, keď prichádzajú rôzne životné ťažkosti. Radosti zo života bráni i to, že sa ľudia často zaoberajú vecami, ktoré aj tak nemôžu a nemajú riešiť, že si kazia život podozrievavosťou, ohováraním a nenávisťou. Radostnosť má hlbšie korene a tak ju nemôže poničiť len tak nejaká životná epizóda. Skutočná radosť totiž vychádza z vnútorného mieru a čistého srdca. Musí existovať mier so sebou samým. Jeho podmienkou je sebaprijatie. Sebaprijatie so všetkými kladmi ale aj neodstatkami a obmedzenými možnosťami. Vnútorného mieru nedosiahneš, ak sa budeš stále zožierať tým, že si nedosiahol vysnený cieľ. Na skautovi má byť vidieť, že sa nenechá zdeptať nepriazňou životných podmienok, nezdarom svojej práce a nepochopením zo strany druhých ľudí, napríklad tých najbližších. Skaut má byť oázou mieru, pokoja a radosti uprostred nervozity a neistoty dnešných hektických dní. Nesťažuje sa neustále na pomery, ale svojim praktickým životom ukazuje na pevný bod hodný nasledovania. Hovorí sa, že niekto je blázon, pretože nevie, čomu sa smeje. Ja by som to trochu obrátil a povedal s trochou nadsadenia, že blázon je ten, kto sa pre komplex vlastnej dôstojnosti nesmeje pri každej možnej príležitosti.
Na zamyslenie:
Snažím sa vidieť na všetkých životných udalostiach niečo pre seba pozitívne?
Nepodlieham skepse a zlým náladam?
Nesťažujem si stále na pomery a nejaké nedostatky?
Dokážem potešiť druhých v ich skleslosti?
Viem niesť s vnútornou radosťou všetky nepríjemnosti, ktoré ma postretnú?
Dokážem sa smiať sám na sebe?
Dokážem pobaviť spoločnosť?
Pozerám sa optimisticky do budúcnosti?
Pre dospelých:
Dokážem oslavovať narodeniny, meniny a iné výročia s vnútornou radosťou alebo si musím pomáhať alkoholom?
Prebraté, preložené a upravené z publikácie: Jan Pečený-Neptun: Základy duchovní výchovy v skautingu