Streda 29.8.. Pozerám na mobil a rozmýšľam, čo to dnes malo byť. Jasné, veď splav. Balím všetky potrebné aj nepotrebné veci, poobede pribalím aj Zveda a pálime do Zlatoviec, do skautského domu, ktorý už k splavu ZSSO neodmysliteľne patrí. Po ceste ešte zoberieme Karola, nech teda máme aj nejakého vodáka. Po príchode na miesto bola v dome už väčšina účastníkov. Zvítali sme sa, podali si ruky a nechali Zvedka šéfovať, kým prinesieme lode a ostatné potrebné vybavenie. Pomohol nám pri tom aj Mamin tato (p. Ivanič), ktorý zobral auto s vlečkou. Dohodli sme sa, že to privezie ráno za stavidlá a tam si to rozložíme. Po návrate do skauťáku prišiel čas na oficiality. Podpísali sme prezenčku, bolo nás 17, zaplatili petrošekelmi za ubytko a prenájom lodí a hor sa na prednášku o bezpečnosti. Karol všetko vysvetlil a pridal k tomu ešte obkec o vodných skautoch, napríklad, že majú modré košele. Následne som sa slova chytil ja a ukázal účastníkom náš prevratný trip po Kirgizsku, ktorý som absolvoval v lete s ďalšími 9 skautmi z nášho zboru. Večer sme zakončili v znamení stolných hier a pobrali sa spať, aby mal každý dosť síl na zajtrajšom divokom Váhu, o ktorom sa hovorí ako o najdivokejšej rieke medzi Trenčínom a Novým Mestom.
7:00 príjemný budíček s hlasom Evy Mázikovej ma vyhnal zo spacáku rýchlosťou vlaku na trase Bratislava – Šaľa. Raňajky mal každý vo vlastnej réžií. Pobalení a nastúpení o 8:00, sa účastníci vydali púť trvajúcu asi 35 minút. Ja som lenivý a Karol zodpovedný, takže sme išli autom pripraviť lode. Pod stavidlami sme to všetko rozbalili, nafúkli lode, účastníci si hodili batohy do vlečky, vesty na seba, pádla do ruky a hor sa na divokú vodu. Ale počkať, samozrejme, najprv ešte bezpečnostné upozornenia a heslá na lodi. Krátko po 9 sme sa už čľapkali vo vode a užívali si divoké pereje neskrotného Váhu. Naše 3 rafty a baraka dostali riadne zabrať. Suchý nezostal nikto. Po ceste sa viedli rôzne vojny, špliechanie, potápanie sa a vyskúšali sme si aj záchranu topiaceho pomocou hádzačiek. Až na Zvedka sme zachránili všetkých, česť jeho pamiatke. Vydali sme sa ďalej a onedlho prišla aj pauza na obed. Počas plavby panovala super atmosféra, ľudia na Titanicu by sa mali čomu priučiť. Čakalo nás ešte pár hodín plavby. Trnava hrala večer o postup do európskej ligy a Karol išiel na skúšky lezeckého kurzu takže rozkaz zněl jasně: „Přidejte!“. V pohodičkovom tempe sme to zvládli až ku Zelenej Vode. Tam sme umyli lode, poupratovali veci a o chvíľu prišiel na scénu opäť Mamin tato aj s batohmi. Všetko sme napratali do vlečky a rozlúčili sa s tohtoročnými účastníkmi, ktorí pokračovali buď na stanicu v Novom Meste, alebo pre nich prišli rodičia. My sme ešte vrátili lode naspäť do Trenčína, pozdravili sa a dali definitívnu bodku za tohtoročným splavom, ktorý opäť nesklamal.
Pri tejto akcií nebolo ublížené žiadnym zvieratám ani ľuďom.
Autor: b.Stein